„ V jednom z odľahlých kútov vesmíru, v ktorom sa trblietajú tisíce
slnečných sústav, bola planéta,
na ktorej začali múdre zvieratá myslieť. Bola to chvíľa najväčšej pýchy a
klamu vo svetových dejinách, no bola to len chvíľa. Príroda niekoľko krát
vydýchla, planéta zmeravela a múdre zvieratá museli zomrieť. Taký príbeh by si
mohol niekto vymyslieť, no aj tak by dostatočne nevykreslil, ako žalostne, ako
hmlisto a prchavo, ako nezmyselne a svojvoľne sa vyníma ľudský intelekt
uprostred prírody.
Bol čas keď nejestvoval. Keď sa zas pominie, nič sa nestane. Pretože
intelekt nemá nijaké poslanie, ktoré by presahovalo ľudský život. Je však
ľudský a len jeho majiteľ a pôvodca ho berie tak pateticky, akoby sa okolo neho
krútil celý svet.
Ak by sme však vedeli hovoriť rečou múch, zistili by sme, že aj ony
poletujú vo vzduchu s rovnakým pátosom a považujú sa za lietajúci stred tohto
sveta.“
F.N.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára